Nie každé drevo je vhodné do pece. A pri peci to platí dvojnásobne. Ak je drevo mokré, pec sa nahrieva zle, komín sa zanáša, oheň dymí a jedlo nikdy nedostane taký výsledok, aký by malo. Ak je drevo správne suché a dobre vybrané, pec sa rozbehne rýchlo, plameň je silný a teplo sa uloží tam, kde má – do stien, klenby aj podlahy pece.
Naši predkovia vedeli veľmi dobre, čím sa má v peci kúriť. Nepoužívali iba klasické tvrdé drevo. Kúrilo sa aj suchými konármi z ovocných stromov, viničom, kukuričnými stonkami, klasmi, slnečnicovými stonkami, slamou či senom. Dôležité nebolo len to, čo horí, ale ako horí – či vytvorí silný plameň, ktorý rozžeraví klenbu pece.
V tomto článku si povieme, aké drevo je najlepšie do pece na drevo, čomu sa radšej vyhnúť, prečo je suché drevo úplný základ a prečo starí ľudia často kombinovali viac druhov paliva, aby dostali lepší oheň aj lepšiu chuť chleba.
Prečo je suché drevo v peci úplný základ
Najdôležitejšie pravidlo pri kúrení v peci je jednoduché: drevo musí byť vždy suché. To neplatí iba pre pec na drevo, ale pre akékoľvek vykurovacie zariadenie. Mokré drevo sa v peci správa zle – namiesto poriadneho horenia sa dusí, parí, dymí a spôsobuje zanášanie komína aj celej pece.
Vlhké drevo má zároveň nízku výhrevnosť. Jednoducho povedané, veľa z energie sa minie na odparenie vody namiesto toho, aby sa teplo uložilo do pece. Výsledok je vždy rovnaký: pec sa nahrieva pomaly, plameň je slabý a kúrenie je neefektívne.
Ak má pec pracovať správne, potrebujete palivo, ktoré horí čisto, rýchlo a s výrazným plameňom. Suché drevo je preto základ úspešného vyhriatia pece.
Aké drevo je najlepšie do pece na drevo
Vo všeobecnosti platí, že najlepšie výsledky dáva tvrdé drevo. Horí stabilne, vytvára kvalitnú pahrebu a pec sa s ním vyhreje rovnomerne. Medzi najčastejšie používané druhy patria:
- buk,
- hrab,
- dub,
- agát,
- suché konáre z ovocných stromov.
Na Slovensku sa za veľmi dobré palivo do pece považuje najmä buk. V Maďarsku sa zasa veľmi často používa agát, ktorý je obľúbený nielen pri kúrení, ale aj pri údení. Má príjemný, jemne nasladlý charakter a mnohí tvrdia, že aj mäso alebo chlieb získajú pri práci s ohňom na takomto dreve trochu inú vôňu.
Tvrdé drevo je dobré najmä preto, že nevytvára len plameň, ale aj stabilné teplo a použiteľnú pahrebu. V peci je to dôležité, pretože nejde iba o samotné horenie. Dôležité je aj to, ako sa teplo ukladá do konštrukcie pece.
Nie iba drevo: čím kúrili naši predkovia
Dnes si väčšina ľudí pod kúrením v peci predstaví klátiky dreva. Kedysi to však bolo inak. Na dedinách sa nič zbytočne nevyhadzovalo a ľudia veľmi dobre vedeli, čo horí rýchlo a čo dá dobrý plameň.
Často sa používali suché konáre z ovocných stromov, po reze zostrihaný vinič, kukuričné stonky, kukuričné klasy, slnečnicové stonky, ale aj slama alebo seno. Tieto materiály neboli vhodné vždy ako jediné palivo, ale vedeli veľmi dobre pomôcť pri rozkurovaní alebo pri vytvorení silného záverečného plameňa.
Práve tenký, suchý a rýchlo horiaci materiál bol v peci dôležitý. Starí ľudia vždy hovorili, že pec potrebuje najmä silný plameň, nie len tlejúce drevo.
Ktoré drevo do pece radšej nedávať
Nie všetko, čo horí, je vhodné aj do pece. Niektoré druhy paliva dokážu znehodnotiť chuť jedla, iné majú slabú výhrevnosť a ďalšie zasa spôsobujú nepríjemný zápach.
Do pece sa neodporúča dávať orech. Drevo z orecha, najmä ak sa spaľuje aj s kôrou alebo zvyškami šupiek, môže mať nepríjemný pach, ktorý sa môže preniesť aj do jedla.
Veľmi nevhodná je aj baza. Jej mäkká vnútorná časť pri horení zapácha a dokáže pokaziť vôňu jedla v peci.
Samozrejmosťou je, že do pece nikdy nepatrí natreté, lakované, morené alebo chemicky ošetrené drevo. To by nemalo ísť do žiadneho ohňa, ktorý súvisí s prípravou jedla.
Tvrdé drevo verzus ihličnaté drevo
Vo všeobecnosti sa hovorí, že pec má rada tvrdé drevo. To je pravda. No zároveň platí, že v niektorých regiónoch sa tradične kúri aj iným druhom paliva. Napríklad v niektorých častiach Rumunska a Sedmohradska je tvrdého dreva menej a ľudia tam často kúria suchým ihličnatým drevom.
Aj tu však platí prísne pravidlo: drevo musí byť suché. Používa sa bez kôry, bez ihličia a bez tenkých živicových vetvičiek, teda najmä čisté vnútorné drevo. Takéto drevo sa v peci použiť dá, no treba s ním počítať inak – na vyhriatie pece ho treba približne o polovicu viac ako tvrdého dreva.
Ak teda niekto kúri ihličnatým drevom, nie je to automaticky chyba. Chyba je, ak je drevo mokré, plné kôry, živice a odpadu.
Drevo ktoré sa neosvedčilo: topoľ
Jedným z druhov dreva, ktoré sa pri peci veľmi neosvedčili, je topoľ. Síce zhorí, ale jeho výhrevnosť je slabá. Veľa ľudí má skúsenosť, že aj keď ho dajú do pece veľa, výsledok je slabý – pec sa poriadne nevyhreje a oheň neprinesie to, čo by mal.
Jednoducho povedané: topoľ síce horí, ale bez poriadnej sily. Ak potrebuje veľká pec nabiť teplo do svojej hmoty, topoľ býva slabý.
Aká hrúbka dreva je do pece najlepšia
Pri kúrení v peci nerozhoduje len druh dreva, ale aj jeho hrúbka. Na vyhrievanie pece sa najlepšie hodí štiepané drevo približne do hrúbky zápästia. Takéto kusy sa rýchlo rozhoria, dávajú silný plameň a pec sa s nimi nahrieva rovnomernejšie.
Príliš hrubé polená horia dlho, nevytvárajú taký živý plameň a nakoniec z nich zostávajú veľké kusy pahreby. Tie sa v peci horšie rozhrňujú a práca s nimi je menej praktická.
Preto sa pri peci osvedčuje skôr tenšie štiepané drevo než hrubé kláty.
Keď palivo ovplyvní chuť chleba
Staré gazdinky často nekúrili do pece iba jedným druhom paliva. Vedeli, že rôzne materiály dávajú ohňu inú dynamiku a niekedy aj inú vôňu. Napríklad pri rozkurovaní sa používali prvé dve dávky tvrdého dreva a pri poslednej dávke sa niekedy pridávali kukuričné klasy alebo kukuričné stonky.
Mnohí si dodnes pamätajú, že chlieb mal potom inú chuť. Jemne odlišnú, typickú, dedinskú. Nie preto, že by bol v peci dym, ale preto, že každý druh paliva pracuje trochu inak a do pečenia prináša vlastný charakter.
Aj toto je dôvod, prečo sa o peci nedá hovoriť iba technicky. Pec je kus remesla, skúsenosti a tradície. A práve výber paliva je jednou z vecí, ktoré výsledok ovplyvňujú viac, než si mnohí myslia.
Záver
Ak sa pýtate, aké drevo je najlepšie do pece na drevo, odpoveď znie: predovšetkým suché, ideálne tvrdé, dobre naštiepané a primerane tenké. Buk, hrab, dub, agát či suché ovocné drevo patria medzi najlepšie voľby. Dôležitejšie než samotný názov dreva je však to, či vytvorí silný a čistý plameň.
A ak niekedy do poslednej dávky pridáte aj trochu kukuričného klasu alebo suchého viniča, možno zistíte to isté, čo naši starí rodičia – že aj jedlo z pece môže nadobudnúť charakter dreva, na ktorom sa rodilo.
Ako správne zakúriť veľkú pec na drevo 
Pec – miesto, kde z pekelného ohňa vzíde nebíčko v papuľke 
Záhradná kuchyňa – miesto, kde pradávny dym vytvára gastronomický zázrak